30 DNI, KTORÉ ZMENIA SVET

POČASIE

In-počasie Meteoinfo

Celé Slovensko

POZVÁNKY

Medzinárodný deň Materských centier

Názov článku / diskusie

30 DNÍ,

KTORÉ ZMENILI SVET

Píše sa 15.10.2026

Ústredná volebná komisia zverejnila a potvrdila výsledky parlamentných volieb v SR. Koalícia rómov na Slovensku (KRS) – 51,17 %, Strana demokratickej pravice (SDP) – 29,64 %, Demokratická ľavica – 17,44 %, (DĽ). Ostatné strany spolu – 1,75 %. Zloženie parlamentu je nasledovné:

KRS (rómovia) – 79 poslancov; SDP – 45 poslancov; DĽ – 26 poslancov.

Píše sa 23.10.2026

KRS (rómovia) zverejnila vyhlásenie, v ktorom uvádza, že preberá plnú zodpovednosť za budúce riadenie SR a nevstupuje do žiadnej koalície so žiadnou politickou stranou. Týmto obsadzuje všetky posty na všetkých ministerstvách, celé vedenie parlamentu a dokonca pripravuje zmenu Ústavy SR, podľa ktorej bude prezident volený nadpolovičnou väčšinou poslancov SNR.

Píše sa 25.10.2026

Prezident SR poveruje Aladára Kolompára – Mišuge predsedu najsilnejšej politickej strany a súčasne víťaza parlamentných volieb (trvalé bytom Luník IX, Košice) zostavením vlády SR.

Je významný deň SR: 11.11.2026

Slávnostné zasadnutie SNR. Okamžite po úvodných procedúrnych veciach sa ujíma predsednického postu nový predseda SNR Gejza Kolompár – Žiga. Väčšinou prítomných poslancov hladko a rýchlo prechádzajú všetky návrhy na obsadenie jednotlivých funkcií a komisií SNR. Ako šok je, že opozícií sa neušla žiadna funkcia. Predseda SNR nakoniec predkladá návrh na zmenu Ústavy SR. Ako prvý bod navrhuje, aby SNR prijala uznesenie, podľa ktorého o zmene Ústavy rozhoduje iba nadpolovičná väčšina prítomných členov SNR. Návrh bol okamžite bez možnosti návrhu doplnkov a zmien schválený.

Preambula (nové znenie):

My, národ rómsky, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle rómskych tradícií a dedičstva našich rómskych predkov, vychádzajúc z prirodzeného práva rómov na sebaurčenie sa uznášame na tejto ústave:

a) Róm je osobitná bytosť, ktorá má osobitné práva a žiadne povinnosti.

b) Slovenská republika je zvrchovaný štát najmä rómov v ňom žijúcich a potom ostatných obyvateľov žijúcich na jej území.

c) Štátna moc pochádza od rómov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich demokraticky zvolených zástupcov alebo priamo na ulici.

d) Stanovuje sa rómština ako hlavný štátny jazyk. Slovenčina je nepovinným cudzím jazykom aj to, iba na základnej škole v 1. a 2. ročníku.

e) Každý róm je od narodenia automatický invalid. Ako invalid má nárok na invalidný dôchodok.

f) Výška invalidného dôchodku sa stanovuje na min. 2 000 eur/mesiac.

g) Stanovuje sa nepovinná 5-ročná školská dochádzka pre rómske deti.

h) Róm môže pracovať až po dosiahnutí 25 rokov svojho veku a aj to maximálne 3 dni v týždni a maximálne 2 hodiny denne.

i) Po každom odpracovanom dni má róm nárok na jeden deň pracovného voľna.

j) Róm nesmie pracovať dva dni po sebe.

k) Každý róm, ktorý odpracoval viac ako 1 rok má nárok na odchod do dôchodku.

l) Dôchodkový vek u róma sa stanovuje na 25 rokov.

m) Dôchodok sa stanovuje na minimálne 3 000 eur/mesiac. Róm, ktorý odpracoval viac ako 2 roky má nárok na príplatky k dôchodku a to za každý odpracovaný mesiac nad 2 roky 50 eur.

n) Rodinné prídavky sa stanovujú za každé rómske dieťa 200 eur/mesiac. Rodinné prídavky sa poberajú od splodenia dieťaťa až do nástupu dieťaťa do prvého zamestnania alebo až do odchodu rómskeho dieťaťa do dôchodku. Rodinné prídavky poberajú obaja rodičia, t.j. otec osobitne v plnej výške a matka osobitne v plnej výške.

o) Róm nesmie byť nezamestnaný. Róm môže byť: študujúce dieťa, invalidný dôchodca, zamestnanec, zamestnávateľ, minister, štátny úradník, dôchodca, na materskej dovolenke.

p) Rómka nesmie pracovať, lebo je matkou róma. Každá rómka má nárok na dôchodok okamžite po ukončení poberania rodinných prídavkov jej rodičov.

r) Každý róm, ktorý fajčí, má nárok na osobitný príplatok na tzv. cigaretka a to vo výške 50 eur/mesiac.

s) Gadžo musí pracovať min. 6 dni v týždni.

t) Každá druhá nedeľa je pracovná. Pracovná nedeľa je aj vždy, ak padne na párny deň. Pracovná nedeľa je vždy aj, ak padne na 1., 5., 9., 13., 17., 21., 25., 29. a 31.

u) Denne musí gadžo odpracovať min. 12 hodín.

v) Stanovuje sa max. hranica mzdy pre gadža a to 1 eur/hod.

w) Gadžo nesmie pracovať vo vedúcej funkcií. Tá je výhradne určená iba rómom.

x) Gadžo môže do dôchodku odísť až keď dosiahne 80 rokov.

y) Gadžo nemôže maródiť. Práceneschopnosť sa uznáva až keď gadžo zomrie. Gadžovi sa iba ospravedlňuje deň, keď zomrel, no gadžo nemá nárok za žiadnú finančnú úhradu.

z) Výška dôchodku gadžovi sa stanovuje na max. 150 eur za mesiac. Gadžo nemá nárok na žiadne príplatky k dôchodku.

aa) Gadžo má nárok na rodinné prídavky a to max. 3 eur na dieťa. Tento nárok však vzniká až pri dožití 10 roku dieťaťa. Spätne však ho nie je možné preplatiť.

ab) Každé dieťa gadžu po dožití 12 roku, musí začať pracovať.

ac) V každom súdnom spore má pravdu vždy róm. Ak sa súdia dvaja rómovia medzi sebou o pravde vždy rozhodne miestny vajda.

ad) Prezidenta SR volí SNR. Zvolený je vtedy, keď ho odsúhlasí nadpolovičná väčšina prítomných poslancov SNR.

ae) Voľby prezidenta sú každý rok, aby si čo najviac rómov mohlo užiť najvyššie štátne funkcie.

af) Mzda prezidenta sa určuje na desaťnásobok platu poslanca SNR. Tento plat je doživotný.

Na návrh predsedu SNR Gejzu Kolompára bol za prezidenta SR zvolený Teofil Kolompár – Čavo, trvalé bytom Luník IX, Košice.

11. november bol vyhlásený za štátny sviatok SR a súčasne aj ako najvýznamnejší deň SR.

Tento návrh hladko prešiel hlasovaním, bez možnosti pripomienkovania opozíciou a bol schválený s okamžitou platnosťou.

Pán prezident SR, Jeho excelencia Teofil Kolompár – Čavo prvý predstúpil k rečníckemu pultu a predniesol svoj prvý historický prejav národu a svetu:

Vážení rómovia, ostatní občania Slovenska. Nech Boh žehná každého róma, jeho manželku a všetky jeho deti, ktoré má so svojou manželkou, ale aj všetky jeho deti, ktoré porobil s cudzimi ženami. Nech Boh žehná každý dom róma a jeho majetok, ktorý poctivou prácou nahonobil, ale aj ten, ktorý nakradol gadžom, komunistom a ostatným nerómom, nech Boh žehná túto krajinu, ktorá svojím demografickým vývojom priniesla rómom konečne blahobyt. Ďakujem.

Sálou sa ozval búrlivý potlesk a tzv. standovation, ktorý trval hodinu.

Nakoniec 79 prítomných poslancov SNR, pán prezident a celá vláda SR, okamžite zamierili do susednej krčmy osláviť veľký úspech Slovenska v novodobej histórií Slovenska. V zmysle schváleného sa oslava hradí z fondu SNR.

14.11.2026

Všetky krajiny sveta zvolali mimoriadnu schôdzu svojho parlamentu a prijali príslušné opatrenia na úpravu demografického vývoja vo svojej krajine. Po prvýkrát vo svete každá krajina porušila demokratické princípy riadenia spoločnosti.

Diskusia

Ak chcete pridať príspevok do fóra je potrebné sa prihlásiť!

Počet príspevkov v diskusii: 13

UTOROK, 29.3.2011 19:36,
Posledná úprava príspevku: UTOROK, 29.3.2011 19:36
Lubomir - : dnes som urobil pár "exkluzívnych" záberov (jazierko v parku + výsledok sobotňajšej brigády) . Chcel by som to poslať adminovy stránky aby to tu uverejnil. Len kde mu to poslať?

NEDEľA, 27.3.2011 13:29,
Lubomir - : Dnes som bol v mestskom parku. Za amfiteátrom postupne vzniká akýsi plavecký bazén pre žaby alebo kvalitné semenište komárov. Otepluje sa - tak to začína už teraz byť kvalitná bačorina. Kedysi tam boli ozdobné jazierka. Ak to niekdo chcel obnoviť, tak takto určite nie! Ale myšlienka to je dobrá. Len sa to nesmie robiť takto amatérsky, lebo to prinesie viac škody ako osohu a ešte sa tam utopí malé dieťa. Navrhujem mestu: okamžité zahrnutie, pretože park je mestský a mesto nemôže sa tváriť že o tom nevie. Je to v parku už dosť dlho. Ak sa bude robiť revitalizácia parku tak tie jazierka (jazierko) by boli super.

NEDEľA, 27.3.2011 13:21,
Lubomir - : Danka, zastavím sa - navaríme. Priprav všetky ingrediencie a šikovný kotlík

NEDEľA, 27.3.2011 10:42,
Zora - Dana Dudášová: Idem si upratať dvor...kto mi navarí guláš?

SOBOTA, 19.3.2011 13:30,
pepa z depa - z depa pepa: no co je mladez? Ako prebieha megasou s gulasom , 17 kontajnermi a ochranymi prostriedkami ? Hodte sem potom aj nejake fotky. (A ci prcovnici MsU podpisovali aj prezencku). A nezabudnite napisat ci bol aspon jeden cigan

PIATOK, 18.3.2011 16:33,
Lubomir - : Je to aj na oficialnej stránke Mesta: Oznam o spôsobe ukladania odpadu na stanovištia počas jarného upratovania. O motivácii ľudí, resp. niečo o ich informovanosti v súvislosti o Projekte čistého mesta nič. Zato na sankcionovanie sa nezabudlo. Nemal by rovnaký meter platiť aj na cigánov ?

PIATOK, 18.3.2011 11:26,
Lubomir - : Včera som počúval mestský rozhlas. Hlásil o rozmiestnení kontajnerov a žiadal obyvateľov aby odpad vzniknutý pri jarnom upratovaní skončil v nich. Nepáčilo sa mi, že na konci relácie sa občanom doslova vyhrážalo že mestská polícia toto bude kontrolovať a ak zistí porušenie zákona - tak ich aj pokutovať. Ja som očakával, že mesto bude bude skôr ľudí motivovať ako sa im vyhrážať. Na konci relácie sa ľudom malo vopred poďakovať že svojou prácou a rešpektovaním pokynov s nakladaním so vzniknutým odpadom prispejú k PROJEKTU za čistejšie mesto. Suma sumárum: Ľudí treba motivovať a nie sa im dopredu vyhrážať !

STREDA, 16.3.2011 10:55,
pepa z depa - z depa pepa: na zlatemoravce.info je oznam o MEGA projekte: Ciste mesto. Pri tejto prilezitosti bude 19.3.MEGA akcia: Aj cigan je volic - vela ciganov vela volicov. Tak toto je naozaj sila!!! Ak si niekto predstavuje takto PROJEKT ,opakujem PROJEKT,ze Ciste mesto bude vtedy ked ciganom vylizeme zadky a oni ich budu mat vecer zasrate, tak to je naozaj sila. V tomto meste asi nikomu z radnych nic nehovori SEPAROVANY ZBER !!!!!!!!!!!!!!!!! To je BIG PROBLEM. Na poslednej dedine v Rakusku dostavaju domacnosti farebne sacky, resp. trojdielne smetne kose a KAZDA domacnost poctivo triedi odpad. Prajem Vam v sobotu dobru chut pri gulasi. Skoda ze som prec - prisiel by som si pozriet to divadlo.

STREDA, 9.2.2011 22:38,
Posledná úprava príspevku: STREDA, 9.2.2011 22:42
sochar - : A TOTO JE KRUTA REALITA!!!!!!!! Prispevok o Romoch v Zehre som dostal aj ja do posty. A myslim, ze to islo takto mnohym...... Co s TYM??????? Budeme zasa vsetci ticho!!!!!

STREDA, 9.2.2011 18:05,
pepa z depa - z depa pepa: ja nechápem jedno: v pralesoch Bornea, Amazónii, rovníkovej Afriky žijú kmene, ktoré sa snažíme ochrániť pred vplyvom našej pretechnizovanej civilizácie,ktorá má zhubný dopad na celú ich kultúru, tradície,život... Prečo toto sa nerieši rovnako aj s cigáńmi ?Cigáni sú tak unikátny so svojim životom ,kultúrou, tradíciami že im nesmieme vnucovať náš spôsob života. Treba ich pred tým chrániť !!! Musí sa im vybudovať rezervácia s vysokým múrom a hlbokými základmi - aby sme my zlí biely nemali negatívny vplyv na toto nami nespravodlivo utláčané etnikum a nemohli k nim preliezť alebo sa podhrabať a terorizovať ich. Nie len indiáni v pralese ale aj cigáni majú právo na zachovanie svojho spôsobu života !!!

STREDA, 9.2.2011 13:42,
Posledná úprava príspevku: STREDA, 9.2.2011 13:43
clazur - Cyril Lazúr: Som si vedomý, že táto téma je mimoriadne citlivá, ale problém je už tu na svete a je potrebné sa veľmi vážne začať s ním aj zaoberať. Je možné, že sa rozprúdia aj vášne, preto chcem požiadať o kľud a normálnu diskusiu bez emócií. Zaujíma ma názor každého a chcem tým aj vyprovokovať diskusiu k cigánskej otázke a to nielen u nás v Zl. Moravciach, ale aj na celom Slovensku. Problémom cigánov sa musí zaoberať veľmi vážne aj EÚ. Sami na Slovensku si s nimi už dnes neporadíme, pretože sú chránení EÚ. Ak nezmení postoj EÚ k romomom, nič tu nezmôžeme a situácia sa bude každým dňom vyhrocovať a ešte viac narastať bezprávie.

STREDA, 9.2.2011 13:38,
clazur - Cyril Lazúr: Ivan Mižigár – starosta (vládca) Žehry, Hodkoviec a Dreveníka. Ak ste mali dojem, že stredovek už pred pár sto rokmi skončil, ste na omyle. Obyvatelia obce Žehra, časť Žehra a Hodkovce, ho zažívajú dennodenne. A intenzívne. Žijú ako poddaní. Majú aj svojho feudála, ktorý žije z ich daní a poplatkov. Volá sa Ivan Mižigár z Dreveníka. Žehra je malebná spišská obec, ktorá leží asi 4 km južne od Spišského hradu. Žije v nej približne 350 obyvateľov. V časti Hodkovce, ktorá od 19 storočia patrí k obci, žije približne 150 obyvateľov. Na 99 percent slovenského pôvodu. Za kopcom, vo vzdialenosti niekoľko kilometrov, leží cigánska osada Dreveník. Žije v nej približne 1300 Cigánov. Keďže Dreveník leží v katastri obce Žehra, obec má už druhé volebné obdobie starostu z Dreveníka - samozrejme Cigána. Na mieste starostu sa zatiaľ vystriedali dvaja bratanci - Marián Mižigár a Ivan Mižigár. Momentálne vládne Ivan. Prvým krokom nového vládcu Žehry, Ivana Mižigára, bolo odpustenie dlhov za nájomné vo výške približne troch miliónov korún, ktoré dlžali obci jeho susedia z Dreveníka - Cigáni. Druhým krokom bolo, že si nechal od zastupiteľstva obce (zloženie 6 Cigánov z Dreveníka a jeden Slovák z Hodkoviec) udeliť odmenu 100 tisíc korún. Udelenie takejto odmeny už mesiac po nástupe do funkcie je pravdepodobne protizákonné. Starosta používa služobné vozidlo, ktoré spotrebuje prekvapujúco veľa paliva - obyvatelia Žehry vám smutne popíšu scény, ako na benzínovej pumpe natankujú dve tri cigánske autá z Dreveníka na jednu pištol a v obecnom účtovníctve sa zjaví blok za 5 tisíc Sk. Keď na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám žiadajú, aby im predložil starosta knihu jázd, po dlhých naťahovačkách dostali odpoveď: kniha jázd sa neviedla. Obec platí státisíce korún ročne za nočné osvetlenie v Dreveníku - cigánska časť. Problém je v tom, že lampy v Dreveníku podľa očitých svedkov nesvietia. Za to sa tam pestuje iný šport - nelegálne odbery obecnej elektrickej energie, za ktoré boli už viacerí obyvatelia Dreveníka stíhaní. Obec takisto platí vodu za celú časť Dreveník. Obyvateľov Žehry a Hodkoviec, ktorí si vodu platia sami, privádza do pochopiteľných vytáčok typická letná pohoda z Dreveníka - cigáni sa radi člapkajú v nafukovacích bazénoch napĺňaných obecnou vodou. Čo by to bolo za feudála bez vlastných zbrojnošov, či rytierov? Ivan Mižigár si z obecných a európskych peňazí platí 24 člennú obecnú hliadku, zloženú z príslušníkov svojho ciganského rodinného klanu. Úlohou týchto obecných zbrojnošov je dozerať na udržiavanie poriadku v obci. A obecní zbrojnoši si túto úlohu občas aj plnia - kontrolujú občanov časti Žehra slovenského pôvodu, či nenarúšajú v obci kľud. Desiatky svojich susedov - cigánov, ktorí v podnapitom stave opúšťajú herňu a vykrikujú do noci, nechajú kolegiálne na pokoji. Kto by nechápal, že 33 narodeniny syna treba riadne osláviť? A keď nebodaj tento krásny vek dovŕši syn feudála, treba dať ľudu na známosť túto radostnú udalosť. A tak sa v kultúrnom dome v Žehre oslavovalo štyri dni v kuse. Vo štvrtok, v piatok, v sobotu aj v nedeľu. Občania z Dreveníka sa tešili spolu so svojim starostom. Občania zo Žehry a Hodkoviec neboli pozvaní (a určite by ani neprišli). Ako dobrý vládca pomáha Ivan Mižigár svojmu ľudu. Napríklad zamestnáva približne 240 ľudí z Dreveníka - cigánov na aktivačných prácach. Obyvatelia Žehry a Hodkoviec však nikoho pracovať nevideli. Mnohí občania z Dreveníka majú právne problémy, ktoré si spôsobili neplatením rôznych pôžičiek. A tak starosta rozhodol, že obec im bude platiť právny servis. Keď si obyvatelia Žehry a Dreveníka založili občianske združenie Nová Žehra na ochranu svojich práv, na právnika sa musia skladať sami. Verchuška z Dreveníka nenechala nič na náhodu ani v súvislosti s komunálnymi voľbami. Deň po termíne podávania kandidačných listín sa občania Žehry dozvedeli, že obecné zastupiteľstvo rozšírilo počet členov zastupiteľstva zo 7 na 9. Plný počet kandidátov tak mohol postaviť iba starostov klan z Dreveníka. Dalo by sa ešte dlho písať o veselých zážitkoch zo Žehry, napríklad o tom, ako najlepšie ukradnúť koňa, ako NKÚ členom občianskeho združenia Nová Žehra už štyrikrát napísal, že má síce schválený plán kontrolnej činnosti, ale v budúcom období do nej zaradí aj Žehru, ako vládca Ivan pohrozil vzpurným poddaným, že ak nebudú poslúchať, tak nasťahuje Cigánov priamo do Žehry a všetci bieli pôjdu do p..e, atď., atď. Obdivuhodné na obyvateľoch Žehry a Hodkoviec je to, že sa nevzdávajú a veria, že sa dovolajú spravodlivosti striktne v medziach zákona. Keď sa im prišli ponúknuť extrémisti, poslali ich preč. Napriek všetkému sa chcú dovolať spravodlivosti u štátu. Myslím, že si zaslúžia našu nie len morálnu podporu, aby sa slušní ľudia zo Žehry nemuseli zbierať na právnika sami. Tiež sa zbierajú aj na to, aby mohli od majiteľa odkúpiť herňu, z ktorej každú noc odchádzajú podnapití obyvatelia Dreveníka - cigáni a rušia nočný kľud. Ak sa im to podarí, herňu zavrú a budú mať šancu, že sa v noci aspoň v pokoji vyspia. S pozdravom Gabriela Mayerová Špecializovaný trestný súd v Pezinku Suvorovova č. 5/A 902 01 Pezinok tel.: 033/6903114 fax: 033/6903272 e-mail: gabriela.mayerova@justice.sk

STREDA, 9.2.2011 13:28,
clazur - Cyril Lazúr: Zdá sa vám, že je to fikcia? Nuž omyl, dnes je toto krutá realita, ale v malom - v obci Žehra pod svetoznámym Spišským hradom. To, čo sa tam dnes deje, je na prahu 15. storočia. A toto vyššie, je len predzvesť, že to tak môže byť už o pár rokov na celom Slovensku. Kam to spejeme?