NAŠE MORAVCE

 K článku Naše Moravce z 19. 8. 2009
Prečítal som si článok ohľadom Parku mládeže, kde je informácia o tom, že sa zorganizovala petícia proti tomuto predaju a že ju organizujú ľudia, ktorí chcú útočiť na Cirkev a  ľudí okolo tejto verejnej súťaže. Nezaujímajú ich problémy predaja majetku. V jednom z týchto príspevkov sa spomína aj moje meno. Tiež sa tu píše, že pozemky mesto využívalo zdarma a Cirkev zato nič nepýtala. No keď sa zrazu idú tieto pozemky predávať, tak by „niektorí„ boli schopní vraždiť každého veriaceho. Samozrejme, že sa ma dotkla informácia o predaji pozemkov za účelom odkúpenia Cirkevnej školy v Zlatých Moravciach, ale keď som si pozrel informáciu jednotlivej výmery, ako aj pozemkové čísla, nevedel som, o ktoré plochy sa jedná. Začalo sa hovoriť, že sa jedná o Park mládeže. Týždeň som bol odcestovaný preč a v tú dobu sa zmenili výmery vo verejnej súťaži na správne, ale nikde nebolo povedané, že sa jedná o Park mládeže – bývalý Park milícií. Občania mesta, bez ohľadu na vierovyznanie, ale vo veľkej miere veriaci – katolíci sa nad tým len pozastavovali. Vznikla spontánna reakcia, že predsa zeleň by sa nemala parcelovať. A preto aj ľudia vyjadrovali svoj názor, kde s tým nesúhlasia. Samozrejme, že petícia je bezpredmetná, ako píše pisateľ, ale odjakživa platilo: hlas ľudu, hlas Boží. Ja sa však chcem opýtať pisateľa článku, či som poslal nejakú výzvu na petíciu, alebo či nejaká takáto petícia bola zverejnená v dennej tlači alebo v iných médiách. Náš štýl nie je takýto, nepotrebujeme mediálny cirkus a vzájomné osočovanie. Ale o názore ľudí sme chceli informovať tam, kde to bolo plánované na farskom úrade, kde by sa to malo vziať do úvahy. Bolo však zverejnené, že ľudia sa majú obrátiť na mňa, ak chcú podporiť zachovanie parku. Uviedli to Naše Moravce, nebolo na tom nič zlé, veď sa o tento park, aj keď nám už nepatrí, staráme roky, lebo slúži obyvateľom mesta. No vyvolalo to „krásnu“ reakciu.

Ako pisateľ vie, že mesto nemá záujem pomôcť cirkevnej škole. Ako vie, že mesto nemá záujem o tieto pozemky a že sa nechá obrať aj o tieto pozemky. Píše, že tieto pozemky – park, využíva mesto bezo platne. Kto je mesto? Však mesto sú ľudia, čiže občania nášho mesta, ktorí tento park – tento priestor využívajú už desiatky rokov. Ďalej sa chcem opýtať kto z týchto ľudí , ktorí chcú zachrániť park útočí na Cirkev? Kto z týchto ľudí útočí na cirkevnú školu, kto z týchto ľudí rozdúchava nenávisť? Predsa, keď niekomu záleží na životnom prostredí a ochraňuje ho, nie je ešte ateista alebo človek, ktorý útočí na Cirkev.

Teraz niekoľko informácií k parku:

Na základe rozhodnutia č. 128/1945 Sb. n. SNR bola Farská lúka zoštátnená, prešla pod Československý štát. v r. 1994 Rímskokatolícka cirkev v Zlatých Moravciach požiadala o jej vydanie. Mesto Zlaté Moravce, mestské zastupiteľstvo a štatutár mesta dnes už nebohý primátor mesta Ing. Peter Orban s tým nesúhlasili. Poznámka: /primátor Orban nebol žiadny ateista, ale bol pravoverný katolík/. Bolo to zdôvodnené s tým, že na park bolo vydané stavebné povolenie a bolo prevedené dielo v hodnote 1,515.000 Kčs. Zahájenie výstavby parku v roku 1974, ukončenie bolo na prelome rokov 1975/76. Na park bol spracovaný projekt, ktorý robil Stavoprojekt Nitra. Technická dokumentácia parku, ako aj harmonogram jeho výstavby bol predložený v apríli 1974 na plánovací odbor Okresného národného výboru v Nitre. Na základe týchto odsúhlasení boli zaslané materiály na financovanie ŠBČS, pobočka Nitra, ktorá na základe Vyhl. min. predsedu Štátnej komisie pre výstavbu č. 144/1959 Ú. v. povoľuje mestskému národnému výboru stavbu č. 93/12 Park Ľudových milícií so zahájením v marci 1974, ukončenie 12. mesiac 1975. Práce boli po prevedení, vyfinancované ŠBČ pobočkou Nitra.

Na základe zákona o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam, je možné majetok cirkvám vrátiť, ak o to požiadajú. Nemožno však vydať majetok, ktorý je stavbou, slúži pre rekreáciu obyvateľov, telovýchovnú činnosť a iné veci, ktoré vymedzuje dikcia zákona. Na základe tohto odmietlo mesto tento majetok vydať. Avšak na základe znaleckého posudku 49/95, kde znalec p. Števlík z Nových Zámkov urobil také vyhodnotenie, že to nie je park, ale sú to len náletové stromy, bývalé brehové porasty mlynského potoka a terén nepripomína park, skôr zalesnenú lúku. Terén nie je rovný, a že naprieč celého pozemku je vytvorený kanál, a že kanál sa rozlieva do akoby malých jazierok nepodstatnej výmery. A že sa tu nachádza neidentifikovateľný objekt z betónu a zo železobetónu vo výške 5 m (bol to pamätník a bola na ňom aj tabuľa). Podotýkam, že znalecký posudok sa robil koncom novembra, keď park, ako to vidieť aj podľa fotografii, /ktoré boli predložené na súd/ bol pokrytý snehom, takže tu nebolo vidieť žiadne komunikácie. Na základe tohto posudku, keďže podľa znalca sa nejednalo o park a boli tu len náhodne narastené stromy, hoci obvodný úrad životného prostredia vo svojom prípise potvrdil, že sa jedná o park. Okresný súd v Nitre 26. 11. 1996 po potvrdení rozsudku Krajského súdu v Nitre 10. 9. 1997 vyniesol rozsudok, že mesto je povinné vydať nehnuteľnosť. Proti rozsudku Krajského súdu sa nedalo odvolať. Na základe tohto primátor mesta Peter Orban po odsúhlasení v mestskom zastupiteľstve nariadil záhradníckym službám nehnuteľnosť vydať. Informovali sme sa na Arcibiskupskom úrade v Trnave, či im nevadí, že v zmysle stavebného zákona č. 50/76 Zb. v znení neskorších predpisov sa jedná o stavbu a že keď na park bol vypracovaný projekt, tak každá výstavba parku je stavbou a posudok bol zavádzajúci. Povedali, že oni nemienia nič z tejto parcely predať, že oni dávajú cirkevné majetky dokopy, aby sa vedelo, čo Cirkev vlastní a že park môže aj naďalej slúžiť obyvateľom mesta a že pán arcibiskup aj tak nedovolí žiadne predaje cirkevného majetku. Bol som aj za pánom dekanom Javorom, ktorý tiež povedal, aby ma to netrápilo, že to aj naďalej môže byť park, že Cirkev len eviduje majetky, takže tam inšie nebude len zeleň, a že ak by len voľakedy v ďalekej budúcnosti nestačil farský kostol by sa v niektorej časti postavil nový kostol tak, aby nenarušil celkovú koncepciu parku.

Na základe týchto skutočností, nakoľko som bol vtedy poslanec mestského zastupiteľstva a kolegovia poslanci sa pýtali aj na môj názor, sme park vydali zlatomoraveckej farnosti.

Vtedy som poprosil pána dekana, že by bolo dobré, keby rímsko-katolícka farnosť dala tento park do užívania mestu aspoň na 90 rokov, aby sme ho mohli bezproblémovo udržiavať tak, ako dokiaľ nebol vydaný Cirkvi. Tieto veci sa však nedotiahli do konca. Aj napriek tomu sme sa o park starali v rámci našich možností, aj keď nám už nepatril. Zo začiatku s tým nebol žiadny problém. Neskôr niektorí začali mať pripomienky. Samozrejme, že nemohli sme sem už dávať nové lavičky, ani starať sa o cesty a chodníky, ako by si to park vyžadoval. Niekoľkokrát som bol obvinený, že v parku je neporiadok a nik sa oň nestará, na druhej strane ma obviňovali, že sa starám o cirkevný majetok, čo je protiprávne. Avšak zdravý rozum vždy zvíťazil. Veď keď aj to je cirkevný majetok slúži pre obyvateľov mesta a my netriedime obyvateľov, či sú veriaci alebo neveriaci, lebo každý je náš spoluobčan či je rímskokatolík, evanjelik, či ateista.

Naposledy bolo konštatované 5. 5. 2008 na stránke Naše Moravce, ktoré rediguje p. Lazúr, že sa starám o park, ako aj o kalváriu protiprávne.

K problematike parku:

Keďže sa jedná o zeleň v meste Zlaté Moravce a my ju máme na starosti, mojou svätou povinnosťou je, že som povinný chrániť zeleň na území mesta. Aj tento park je súčasťou zelene mesta. Pôda pod parkom bola zoštátnená v r. 1955. My, starí Zlatomoravčania vieme, že na Farskej lúke odjakživa bola mokraď, tieto lúky boli močaristé, kyslej reakcie, takže poľnohospodársky nebývali orané. Chodili sme sa sem cez zimu korčuľovať. Už pred vybudovaním parku tu svoje eldorádo mali žaby, na svoje si tu prišli i bociany. V minulosti sa tu pásli kozy. Už koncom 60. rokov bol záujem, aby sa tieto pozemky rozparcelovali. Vtedy ešte žil, dnes už nebohý pán kanonik Ladislav Rehák, ktorého som veľmi dobre poznal a ten mi povedal, že by bola veľká škoda Farskú lúku zničiť. Na základe toho vznikla myšlienka vybudovať tu park. Túto myšlienku si osvojila mestská rada a vtedajšie zastupiteľstvo Mesta Zlaté Moravce. Pri budovaní parku bol bývalý mlynský vyschnutý potok, ako aj jarky boli zavezené, boli tu vybudované jazierka, terénne úpravy, vybudované chodníky. Táto voda, aby odtekala bol vybudovaný potôčik, ktorý napájal jazierka a voda odteká do Žitavy. V súčasnosti, vtedy vysadené stromy v parku, majú 35 rokov. V korunách stromov hniezdi nespočetné množstvo vtákov a v parku žije chránený živočích rak. Vyskytuje sa tu Skokan zelený. Poľné zajace tu vyvádzajú mladé, nie je vzácnosťou ani veverička. Svoje útočište má tu aj sova a viac krát sem zaletí bocian. A podľa niektorých tu hniezdi aj holub Hrivnák. Nikto nespochybňuje , že tie lúky patrili Cirkvi. Ale keď tu bol už raz vybudovaný park, tak je to skutkový stav a tak by sa mal chrániť najmä v tejto hektickej dobe, keď je ohrozené životné prostredie a tento park je zásobárňou kyslíka pre mesto. Pozrite sa po meste, ako rapídne začínajú usychať staré stromy pod zmenou klimatických podmienok a nadmerného množstva aut a ich otravným výfukovým plynom. Ja pritom nebrojím proti autám, ale taká je skutočnosť. Keď sa pozrieme za naše hranice na západ naši susedia nedovolia vyrúbať strom, i keď stojí v ceste novostavbe, keď treba odklonia i cestu a dom musí byť prispôsobený stromu a nie opačne. My sme si však zvykli nevážiť si životné prostredie, ale je to veľmi zlá vizitka pre naše deti a vnukov, ktoré nás v budúcnosti za to budú kritizovať. Dnešný človek sa stal plne otrokom konzumnej spoločnosti a nerozmýšľa, čo bude v neďalekej budúcnosti.

Nikomu z nás isteže nie je ľahostajná záležitosť Cirkevnej školy v Zlatých Moravciach, ale jej objekt, ktorý je vybudovaný z betónu a železa, nedá sa porovnať s hodnotou tohto parku, ktorý je dielom ľudskej práce a Božím darom, ktorý sem posiela blahodarnú vlahu na rastlinstvo, ktoré je dielom Božím, ako hovorí o tom kniha Genezis o stvorení sveta. Nesúhlas, alebo vyjadrenie názoru pre zachovanie parku s bojom ateistov proti Katolíckej cirkvi je absurdne.

V našom podniku Záhradnícke služby mesta Zlaté Moravce sme vždy podľa našich možností vyšli v ústrety zlatomoraveckej farnosti, pokiaľ to bolo v našich silách a o niečo nás požiadali alebo ak aj nepožiadali, ale sme videli, že je to treba urobiť, tak sme urobili.

Sv. František z Assisi, ktorý žil pred 800 rokmi a miloval nadovšetko Boha, ale aj jeho stvorenstvo a rastlinstvo, ktoré stvoril Boh, mal k tomuto stvorenstvu krásny vzťah. Jeho bratom bolo slnko, sestrou voda, miloval nebeské vtáctvo, rastlinstvo a brata vlka. Keď tak chodil po Božej prírode už chudobný a bosý a spieval chválospev, že príroda je najväčším Božím chrámom, iste sa veľmi čuduje, keď dnes stojí oslávený pred tvárou Božou , čo chceme v Zlatých Moravciach urobiť. Pritom si však vážil aj hodnoty vytvorené ľudskými rukami. A keď počul na osamelom mieste Ježišov hlas: František či nevidíš, že sa mi môj dom rozpadáva. Neváhal a sám začal opravovať maličký kostolík v Božej prírode. My sme síce nepočuli Boží hlas, ale sme videli, že Zlatomoravecká kalvária je v zlom stave, že plocha je zarastená, že kaplnka sv. Anny, starej matky Božieho syna Ježiša Krista, sa rozpadáva a jednotlivé zastavenia krížovej cesty nie sú na tom nič lepšie a že kríže na kalvárii pomaly, ale isto práchnivejú a podliehajú skaze, sme neváhali a  všetko toto sme sa snažili opraviť. Nik vtedy nebol proti tomu, a v mestskom zastupiteľstve bolo vtedy 15 členov SDĽ (ateistov?) . Opravili sme a dali zreštaurovať Golgotu na námestí a vykopali vtedy na cintoríne zakopaný jej hlavný kríž. Opravila sa socha sv. Jána Nepomuckého pri rieke Žitave, zvonica v Chyzerovciach a iné sakrálne pamiatky. Aj teraz sa snažíme urobiť čo sa dá, hoci náš podnik je chudobný, len treba na to pokoj, úprimnosť, vzťah k mestu aj k Cirkvi a nie vykonštruovať kauzy, nenávisť a vzájomné osočovanie, ktoré by tu nemali byť.

V článku Naše Moravce sa píše, že mesto nemá záujem riešiť záležitosť cirkevnej školy. Ako ja viem, a keď sa mýlim nech mi je odpustené,“ že budova cirkevnej školy bola predtým materská škôlka a bola vybudovaná v rámci občianskej vybavenosti a v r. 1977 bola daná do užívania mestu. Neskôr nik z mesta nebol proti umiestneniu tu cirkevnej školy. Neviem však, ako sa mohlo stať, že táto budova ostala pod štátom, lebo všetky ostatné škôlky a školy boli od štátu prevedené na mesto a bola to náročná práca pre úradníkov mesta a jeho vedenia. Táto však ostala pod štátom. Pravdepodobne, ak sa dobre pamätám v roku 1991 na základe rozhodnutia Školskej správy v Nitre bola zrušená materská škola na ul. 1. mája, s tým, že jej priestory budú využívané na zriadenie cirkevnej základnej školy, teda zriaďovateľom bol arcibiskupský úrad a mesto nedostalo súhlas na prevedenie budovy naspäť. Mal to vtedy urobiť okresný úrad, prečo sa tak nestalo, už neviem.

Pisateľ v Našich Moravciach píše, že nik sa neobrátil na kompetentných ani sa neopýtal za akým ú

elom sa ide predávať Park mládeže. Musím povedať, že my sa staráme podľa možností už roky , ako to už bolo napísané, o tento park, ale mne nik nepovedal, že park sa ide predávať, čo mi je veľmi ľúto. Dozvedel som sa to náhodou na sv. omši u Bratov Tešiteľov, ale tam sa nehovorilo o parku, len o parcelách, takže ja som nemohol vedieť o aký pozemok sa jedná.

Ja som presvedčený, že s týmto návrhom nevyšiel pán dekan. Bol to návrh ekonomickej rady, sú to vážení páni, poznám ich, ale asi dobre neuvážili svoj návrh. Je na škodu veci, že celú záležitosť si prv nepreverili, a že hneď sa išlo obchodnou súťažou. Veď park je vedený v územnom pláne mesta ako zeleň. Na jeho vyňatie bude treba zmena územného plánu. Sú tu kríky, stromy, a ak sa budú chcieť vyrúbať, jedná sa o veľkú plochu, musí byť na to súhlas orgánov životného prostredia. Tieto stromy sa budú musieť ohodnotiť. Bude vyčíslená ich spoločenská hodnota . Bude sa musieť zaplatiť alebo urobiť náhradná výsadba. V jazierku žije chránený živočích (rak riečny), žije tu skokan zelený.

Ak teda tlačí krajský školský úrad na umiestnenie psychologickej poradne do cirkevnej školy a tam nie je miesto alebo chcú tam ísť preto, že za tie kancelárie, čo teraz majú platia strednej škole 50 tis. ročne a cirkevná škola platí za budovu 2 tis. (približne 70 Eur) musí sa nájsť riešenie. My sme ochotní v našom podniku sa uskromniť a uvoľniť im nejaké kancelárie, aj keď sa natlačíme do jednej, lebo máme záujem o riešení tohto problému. Samozrejme, že by sme to prekonzultovali s vedením mesta.

Možno by sa dalo uvažovať o inom predaji cirkevného majetku, napr. nejakej pôdy, ktorá aj keď prináša finančný úžitok, možno by sa dala pre klasifikovať na stavebné pozemky a bol by za to z predaja väčší finančný zisk a nie ničiť park, ktorý už nikto nenahradí a apelovať s tým, že park neprináša žiadny úžitok je veľmi zlé, veď zeleň prináša najväčší úžitok pre zdravie človeka, lebo vyrába kyslík a zachytáva škodlivé látky.

Zlaté Moravce už prišli o jeden park, ktorý v roku 1779 založil kardinál Krištof Migazzi, postavil aj v Zlatých Moravciach farský kostol zo svojich vlastných prostriedkov, ktorý ešte donedávna bol vedený na jeho meno, až nedávno ho Cirkev vysporiadala vydržaním. Majetok prešiel v Zlatých Moravciach na jeho synovca a Migazziovci v roku 1823 znovu chrám zrekonštruovali. Posledný mužský potomok Viliam Migazzi založil v parku 10 jazierok, chovali sa tu ryby. Po Viliamovi Migazziovi bola pomenovaná v Tatrách cesta za jeho zásluhy o rozvoj turistiky a ochrany prírody. Vzdal sa zo všetkého tržného mýta prospech mesta s tým, že peniaze použije na rozšírenie zelene. V roku 1923 po zrušení Tekovskej župy keď sme pripadli do veľžupy Nitrianskej a Moravce prestali byť sídlom Tekovskej župy na okresný úrad sa dostali ľudia, ktorí neboli Moravčania a čo je horšie,  nenadobudli ani vzťah k mestu. A odvďačili sa rodu Migazzi tak, že na základe komasácie a ďalších záležitostí, bol park rozparcelovaný. Z 20 ha torzo ostalo necelých 7 ha. Hoci domy sa mohli stavať aj inde.

Preto prosím, nevytvárajme uzávery, že tí čo chcú zachrániť park sú ateisti a nenávidia Cirkev a boli by aj schopní vraždiť každého veriaceho. Je to strašné konštatovanie. Porozmýšľajme a hľadajme riešenie, aby sa tento park zachránil. Iste bude tomu nápomocný aj pán dekan. Veď pápež Benedikt XVI. neraz na svojich všeobecných audienciách v Ríme apeloval na ochranu životného prostredia, aby sme ho neničili, lebo ako sa vyjadril, je to dar Boží voči človekovi a človek, keď si zničí životné prostredie nepomôžu mu ani nádherné domy, či naleštené autá, pomaly, ale isto privedie svet k záhube. My sa rozhorčujeme, keď rôzne podnikateľské žraloky ničia amazonské, africké či ázijské pralesy, keď ničia prírodu v Kolumbii a my tu u nás v Strednej Európe na malom Slovensku si ju mnoho krát nevážime, ale predtým to tak nebolo. Ľudia boli viac spojení s prírodou. Veď aj samotná Cirkev a najmä benediktíni už v minulosti 11. storočí boli zástancami prírody, pri kláštoroch zakladali parky a záhrady, učili ľudí pestovať stromy, starať sa o ne. Preto aj my pokračujme v tejto zapálenej pochodni a neznehodnocujme svoje životné prostredia svojimi unáhlenými rozhodnutiami, ktoré môžu mať zlé následky. Veď už pápež v blahej pamäti Ján Pavol II. k Svetovému dňu pokoja vydal posolstvo , že úlohou kresťanov je chrániť životné prostredie a obnoviť zmysel pre úctu voči všetkým Božím stvoreniam. Ochrana životného prostredia je najmä etická otázka. Ako píše pápež:

„ Všetci majú morálnu povinnosť postarať sa o životné prostredie pre vlastné dobro, ale aj pre dobro budúcich generácií“. Pápež neostával len pri vyhláseniach, ale vždy to myslel vážne, veď už v druhom roku jeho pontifikátu 29. novembra 1979 vydal Bulu INTER SANCTOS a vyhlásil sv. Františka za patróna ekológov. Bude tomu 30 rokov. Ani jeho nástupca Benedikt XVI. nie je ľahostajný k životnému prostrediu. 27. augusta 2006 vyzval na lepšiu starostlivosť o životné prostredie, ktorá podľa neho ohrozuje životný štýl a spôsobuje zhoršovanie jeho stavu. Na základe toho si Talianska katolícka cirkev zvolila 1. september za Deň Zeme. V pondelok 3. 9. 2007 Benedikt XVI. v Loreto vyzval mladých, aby chránili životné prostredie. Povedal, že ľudstvo musí zastaviť rozvoj, ktorý ignoruje „krehkú rovnováhu v prírode“ a zhodnúť sa na jasnom ÁNO na ochranu Božieho stvorenstva. Ďalej povedal: „Musíme urobiť odvážne rozhodnutia, ktoré znovu vytvoria spojenectvo medzi človekom a zemou“. Bolo tu prítomných vyše 50 tis. ľudí. Naposledy tohto roku na Turičnej sv. omši v Bazilike sv. Petra uviedol, že duše a srdcia ľudí zatemňujú filmy, ktoré z pôžitkov, násilia alebo znevažovanie mužov a žien robia „mediálne divadlo“. Ďalej tiež povedal: „Na otrávenie vzduchu si nemožno zvykať, preto je angažovanosť za ochranu životného prostredia prioritou. To isté je potrebné podniknúť aj proti všetkému, čo škodí duši“.

A preto počúvajme, keď sa hlásime za kresťanov, aj hlas týchto najvyšších predstaviteľov Cirkvi. To isté platí aj pre našich spoluobčanov, ktorí nie sú veriaci, chrániť životné prostredie je povinnosťou nás všetkých. Veď bez prírody všetci zahynieme.

Ale predovšetkým neznevažujme jeden druhého, jeho názor, veď nikto z nás nemá na to právo. Ani nehodnoťme ľudí na zlých a dobrých. Veď nás budú hodnotiť tí, čo po nás prídu, keď nás už tu nebude. Ale naše slová, naše skutky , ostanú zachované, pokiaľ na tejto planéte bude život.

V Zlatých Moravciach 24. 8. 2009

S úctou                              Marian T o m a j k o

Na požiadanie zverejnil :